Exteriér koní

U každého chovateľa je žiaduce vybrať koňa, ktorý má vhodné výkonnostné schopnosti a spĺňa chovné podmienky. Preto sa využívajú genetické predpoklady jedincov, ale tak isto sa majú zlepšovať podmienky na chov koní.

Chov koní býva metodicky vedený na základe vedeckých poznatkov a je prispôsobovaný požiadavkám národného hospodárstva a športu.

V chove sa v rámci výberu koní určujú princípy ako typ, exteriér a pôvod koňa, výkonnosť a následne sa sleduje potomstvo po daných vybraných žrebcoch a kobylách.

Morfologické vlastnosti koňa nám vyjadrí typ, ide o hlavné dedičné znaky a jeho výraz je určený prostredím. Hodnotí sa plemenný a úžitkový typ, pohlavný výraz  a konštitúcia.

Plemenný a úžitkový typ

Typické znaky sú porovnateľné so štandardom a výrazné kladné exteriérové vlastnosti dedí potomstvo. Napríklad šťučia tvar hlavy u arabského plnokrvníka.

Pohlavný výraz

Samčí alebo samičí pohlavný výraz, prejavuje sa temperamentom.

Konštitúcia

Povaha a temperament koňa. Prejav nervového typu a odpoveďou na vonkajšie podmienky.

 

V konštitučných vlastnostiach sa uprednostňujú žrebce a kobyly, ktoré sú živého temperamentu, nie však agresívneho a nezvládnuteľného. Dobrého charakteru, vyrovnaného nervového typu a pevnej konštitúcie. Veľmi dôležitým výberom a to najmä u športových koní je ich schopnosť udržať si dobrú kondíciu aj pri vysokých výkonoch.

Pri hodnotení exteriéru sa berie do úvahy výzor koňa, stavba tela a proporcie tela, taktiež typ rámcu tela koňa.

Telo koňa sa delí na predotrup – hlava, krk, lopatky, kohútik a hrudníkové končatiny, stredotrup – chrbát, hrudník, bedrá, brucho, zadotrup – zadok, panvové končatiny a nasadenie chvosta.

Metodika posudzovania exteriéru určitého koňa predstavuje porovnanie jeho typických znakov s ideálnou stavbou príslušného plemena alebo úžitkového typu.

V rámci posúdenia častí tela je potrebné sa sústrediť na najdôležitejšie oblasti.

Na hlave sa hodnotí jej tvar, nasadenie ušníc, oči, nozdry, lícna oblasť, tvar chrupu a žuchva. Pri popise hlavy by sme mali určiť o aké plemeno koňa ide a či má správny samčí alebo samičí výraz. Hlava u žrebca je kratšia, širšia a dobre vyjadruje príslušnosť samčieho pohlavia. Hlava u kobyly je oproti žrebcovi užšia, dlhšia a jemná, má správne vyjadrený samičí pohlavný výraz. Tvary hlavy u koňa sú šťučia, oblukonosá, ovčia hlava.

Krk koňa je časť tela, ktorá sa spája s hlavou a s trupom. Základom krku je 7 krčných stavcov. Dĺžka, smer a tvar krku majú veľký význam vo výkonnosti koňa. Posudzujeme krk ktorý je dlhý, krátky a stredný. Podľa nasadenia môže byť vysoko alebo nízko nasadený. Podľa tvaru poznáme labutí krk, ktorý je dlhý, tenký, vysoko nasadený, viazaný štíhlo ku hlave. Jelení krk na hrebeni je prehnutý a v hrdle vypuklý. Rovný krk je po hrebeni, priamočiari, môže byť dlhý (teplokrvné kone) alebo krátky (chladnokrvné kone).

Trup koňa rozdeľujeme na hrudník, brucho a panvu. Hrudník je časť trupu, ktorej poklad tvoria hrudné stavce, rebrá a hrudná kosť. Hrudník koňa má tvar ležiaceho kužeľa. Obvod hrudníka má byť u teplokrvných koní o 15 cm väčší ako je pásmová výška na kohútiku. Hĺbka hrudníka je 50% z palicovej výšky na kohútiku. Kohútik tvorí 5 až 12 tŕňových výbežkov hrudníkových stavcov. Má významný vplyv pri prenose sily spredu dozadu pomocou chrbtového svalstva. Hodnotí sa tvar kohútika, jeho dĺžka a výška, ako aj plynulý prechod na ostatné časti tela. Výrazný kohútik je predpokladom pre priestorové chody koňa.

Hrudníkovú končatinu tvoria tieto časti: lopatka, ramenný kĺb, ramenná kosť, lakťový kĺb a naňho nadväzujúce kosti predlaktia, ďalej zápästie, záprstie, sponková, korunková a kopytná kosť. Hornú časť hrudníkovej končatiny tvorí lopatka a ramenná kosť. Hrudníkové končatiny sa posudzujú zboku a spredu. Hodnotí sa tvar a vyvinutie kĺbov, osvalenie nohy , jej uhlovanie medzi ramenom a predlaktím, ako aj uhol tvorený sponkou, korunkou a kopytom. Záprstie má byť pevné, vo svojej stavbe harmonické k celej končatine. Kĺby majú byť suché a zreteľne modelované, dostatočne veľké bez náznakov lymfatických zmien. Postoj hrudníkových končatín nesmie byť ani pokrčený ani dozadu vyhnutý. Sponka má byť elastická, ale nesmie byť mäkká. Postoje a uhlovanie končatín ovplyvňujú chody koní. Pravidelne formované kopyto má mimoriadny význam pre trvalý a dlhodobý výkon koňa.

Postoje hrudníkových končatín poznáme: pravidelné, úzke, široké, vybočené, vbočené, podsunuté, prehnuté, strmé, prikľaknutý postoj.

Postoje panvových končatín pri pohľade z boku : pravidelný, podsunutý, zástojný, podložený, šabľovitý. Od predu: pravidelný, úzky, sudovitý a kravský postoj.

Lopatka tvorí časť plecovej oblasti, má byť dlhá a dobre osvalená. Jej uhol s vodorovnou rovinou tvorí 45 stupňov. Ramenný kĺb uložený viac vpredu zabezpečuje priestornosť chodov hrudníkových končatín a pružné, elastické zavesenie trupu. Široké prsia a klenutý hrudník poskytujú dostatočný priestor pre dôležité orgány – srdce a pľúca, ich funkcia je pre koňa mimoriadne dôležitá nielen z fyziologického, ale aj z výkonnostného hľadiska. Preto treba pri posudzovaní sledovať šírku v prsiach, dĺžku a klenutosť hrudníka. Tieto exteriérové prednosti sú vo vzájomnej závislosti s výkonnosťou koňa a podmieňujú optimálnu činnosť dýchacích orgánov a srdca.

Chrbát je časť medzi kohútikom a bedrami. Má veľký význam pre výkonnosť koňa. Chrbát má byť pružný a pevný. Bedrá spájajú chrbát s krížami. Tvorí ich šesť bedrových stavcov. Bedrá majú byť najmohutnejšie osvalené a sú rozhodujúce pre silu a rýchlosť pohybu.

Panvové končatiny sa skladajú zo stehna, kolenného kĺbu, predkolenia, predpätia, podpätia, sponkového kĺbu, sponky, korunkového kĺbu, korunky, kopytného kĺbu a z kopytnej kosti.

Od vývinu panvových končatín závisí sila koňa v ťahu, ale aj v rýchlosti. Panvová končatina má rovnaký počet kostí ako hrudníková, ale kosti sú silnejšie a dlhšie. Mechanika pohybu práve závidí od dĺžky kostí a ich uhlovania.

Funkčnú jednotku pri pohybe tvorí zadok a panvové končatiny. Ich vzájomná súčinnosť produkuje pohybovú energiu. Z toho dôvodu má posúdenie týchto partií koňa mimoriadny význam. Požaduje sa nie len bezchybný postoj, ale aj dobré osvalenie nohy, vyhovujúce uhlovanie končatiny, suché, pevné a dobré utvárané kĺby.

Pätový kĺb je najviac namáhaný pri pohybe. Preto sa vyžaduje, aby bol dostatočne veľký, suchý a jasne modelovaný.

Pri posudzovaní koňa v stoji sa hodnotí jeho mechanika pohybu v kroku a v kluse. Posudzuje sa bezchybné predvádzanie končatín, priestornosť chodu, kadencia, kmih a akcia. Chody majú byť u všetkých koní rovné priestorné a ploché.

Meranie a váženie koní

Sledujú sa tieto hipometrické údaje - výška v kohútiku je meraná páskovou mierou alebo palicovou, obvod hrudníka, obvod záprstia a živá hmotnosť.

Pomôcky, ktoré sa používajú pri meraní koní: pásková miera, palicová miera, hipometrické kružidlo, uhlomery, mostová alebo dobytčia váha.

Záznam fotografií u rôznych vekových kategórií koní – je cennou pomôckou pri sledovaní rastu koní. Zootechnická fotografia sa robí zo vzdialeností 6 m a vyžaduje dodržanie určitých zásad.

Pri evidencii koní sa používajú predtlačené kresby, do ktorých sa červeným atramentom zakreslia vrodené a získané znaky športového koňa.

Pri výbere plemenného materiálu podľa pôvodu je vhodné vyberať rodičovské páry na základe ich preukázanej výkonnosti pri nadväznosti na výkonnosť ich predkov a potomkov. Presne vedená plemenárska dokumentácia umožňuje výber podľa rodokmeňovej hodnoty.

Keď sú známe generácie predkov, zvieratá sa evidujú do Plemennej knihy. Vedenie plemenárskej dokumentácie je predpísané vo všetkých chovných zariadeniach. Rodokmeň môže byť vystavený a jeho hodnovernosť potvrdená len určitými plemenárskymi organizáciami.

Rodokmeň obsahuje meno, plemennú príslušnosť, dátum narodenia, organizáciu chovateľa, číslo v Plemennej knihe, rozmery tela, rodokmeňový záznam s menami predkov v požadovanom počte generácií zo strany matky a zo strany otca.

Výber plemenného materiálu podľa typu, exteriéru a pôvodu treba uplatňovať vo vzájomnej súvislosti daných požiadaviek. Obsiahle informácie o týchto výberových náležitostiach ovplyvňujú organizáciu chovu koní a sú predpokladom pozitívnych chovateľských perspektív.

Typ, exteriér a úžitkové, výkonnostné vlastnosti sa hodnotia známkami od 0 až 10 bodov.

Keď sú niektoré vlastnosti u koňa nedostatočné, komisia má právo vylúčiť koňa zo skúšok výkonnosti a určiť náhradný termín na opravu príslušnej disciplíny. Po skončení hodnotenia každej disciplíny predseda komisie určí výsledný počet bodov pri konečnom hodnotení priemerom.

Výsledné triedy: Super Elita, Elita, I.trieda, II.trieda, III.trieda.

Kone všetkých plemien možno zaradiť do šľachtiteľských chovov vtedy, keď sú v minimálne II.triede. Aby sa mohli zaradiť do rozmnožovacích chovov, musí byť v III.triede.

Typ koňa sa posudzuje na plemennú príslušnosť a na základe charakteristík jednotlivých plemien stanovených chovným cieľom a to 1 až 10 bodmi. Prihliada sa na typovú diferenciáciu podmienenú pohlavným dimorfizmom.

Exteriér sa hodnotí opisom značiek do obdĺžnika. Plemenný kôň musí okrem súladnej stavby tela dosahovať hodnoty stanovené pre jednotlivé plemená vo výške v kohútiku, v obvode hrudníka a záprstia.

Úžitkovosť

Pri hodnotení úžitkovosti sa posudzujú výkonnostné vlastnosti určené pre jednotlivé typy: mnohostranne úžitkový typ teplokrvných koní, mnohostranne úžitkový typ pre huculského koňa, jednostranne úžitkový typ – športový kôň, jednostranne úžitkový typ – ťažný kôň.

Zaraďovanie A1/1 (Anglického plnokrvníka) do chovu sa koná podľa výkonnosti na dostihovej dráhe. Plnokrvné žrebce musia mať vek tri roky, musia mať pôvod, dobrý exteriér, požadovaný generálny handicap a zdravotný stav. Potom sa určujú do chovu plnokrvného, polokrvného alebo do chovu bez obmedzení.

Ako na predvádzanie koní?

Ani predvádzanie koní, sa nedá vykonať kvalitne, bez nácviku. Zamerať sa treba aj na korektúru a úpravu kopýt, podkovanie a na čistotu srsti a hrivy koňa.

Kôň sa predvádza na rovných čiarach a otáča sa na pravú ruku. V zootechnickom postoji sa predvedie na veľkej ploche. Kôň je obrátený ľavou stranou k posudzovateľovi, ktorý ho posudzuje vo vzdialenosti 4-6 metrov.

Kôň má stáť pokojne, rovnomerne zaťažovať všetky štyri končatiny. Keď potrebujeme koňa napraviť, len krokmi do predu, nikdy nie cúvaním.

Koniar drží vôdzky v obidvoch rukách, koniec vôdzok má v pravej ruke. Ľavou rukou drží vôdzky blízko ľavého krúžku zubadla, pravú ruku má od pravého krúžku zubadla vzdialenú asi na 50 cm tak, aby nezakrývala hlavu koňa.

Pri predvedení koňa v chode posudzovateľ vyzve koniara. Kôň sa má držať pri hlave koňa na ľavej strane, pravú ruku má asi vo výške pleca koňa. Prvá časť sa robí v kroku a druhá v kluse.

Kvíz

  1. Aké morfologické znaky sa hodnotia, pri posudzovaní koňa ?
a) plemenný a úžitkový typ, pohlavný výraz a konštitúcia
b) kondícia, zuby, pohyb
c) pohlavie, uši, kopytá

  1. Na aké tri hlavné časti sa delí telo koňa ?
a)hlava, nohy, chvost
b)predotrup, stredotrup, zadotrup
c)stredotrup, zadné končatiny, hlava

  1. Aká má byť hlava kobyly, oproti hlave žrebca ?
a)jemná, užšia, dlhá
b)tučná, pevná, krátka
c)nie je tam rozdiel

  1. Koľko má kôň krčných stavcov?

a)10
b)2
c)7

  1. Aký je to jelení krk u koňa?
a)rovný
b)krivý
c)je prehnutý a v hrdle vypuklý

  1. Koľko tvorí kohútik tŕňových výbežkov hrudníkových stavcov?
a)tvorí 5 až 12 tŕňových výbežkov hrudníkových stavcov
b)10 hrudníkových stavcov
c)tvorí 3 až 7 tŕňových výbežkov hrudníkových stavcov

  1. Aký by mal byť pätový kĺb?
a)krátky, suchý, biely
b)dostatočne veľký, suchý a jasne modelovaný.
c)primerane modelovaný, krátky, mohutný

 

Správne odpovede: 1a,2b,3a,4c,5c.6a,7b

 

Použitá literatúra:

Flade a kolektív. Chov a športové využitie koní, vydavateľstvo Príroda, Bratislava 1990., ISBN 80-07-00252-9

Dušek J.,  Chov koní, Vydavateľstvo: Brádza 2011, ISBN: 9788020903884

Halo M., Kovalčík E., Popis exteriéru koní, Nitra 2003, ISBN: 80-8069-154-1


Komentáre
Pridať komentár

Chcete sa dozvedieť viac alebo máte inú otázku ?
Napíšte nám!