História

Westernové jazdectvo je samostatné odvetvie jazdeckého športu. Vzniklo v Severnej Amerike pôvodne ako zábava kovbojov vo voľnom čase, ale rozšírilo sa do celého sveta a stalo sa aj olympijským športom. Westernové jazdectvo má na Slovensku krátku históriu, hlavne z ideologických dôvodov. Slovenská asociácia western ridingu a rodea vznikla až v roku 1993. Westernové jazdenie je v podstate drezúra, ale oproti klasickej drezúre sa v nej uplatňujú prvky a úlohy, ktoré musel zvládať pracovný kôň na ranči.

Disciplíny

Westernová drezúra

Rýchlostné disciplíny

Pracovné disciplíny

Základná výbava jazdca

Oblečenie, ktoré má jazdec na sebe je v zásede volnejšie aby poskytovalo dostatok priestoru. Základom sú riflové nohavice s jedným alebo žiadnym vnútorným prešitím aby jazdca neodreli. Košeľa alebo show blúzka s dlhými rukávmi, klobúk a westernové čižmy.

Chaps alebo chinks

Koženné návleky na nohy. (pôvod zo Španielčiny - Chapajeros, skrátene chapsy - čapsy). Maju tiež svoje rozdelenie podla dĺžky, šírky a to či máju strapce alebo nie. Taktiež sa líšia aj zapínaním (zips alebo pracky).

Ostrohy

Používajú sa minimálne pri ovládaní koňa, slúžia len na zvýraznenie požiadavky.

Základná výbava koňa

Uzdenie

Vo westernovom jazdení uzdečka väčšinou nemá nánosnik. Môže mať klasickú čelenku alebo je čelenka cez ucho (tzv. one-ear).

Zubadlové uzdenie

D-čkove zubadlo – najčastejšie používané
Pákove zubadlo – jazdec musí mať citlivú ruku, inak by mohol spôsobiť veľkú bolesť. Používa sa v poslednom štádiu výcviku koňa. Páky sa delia na 2 veľké skupiny - texaská paka a kalifornská páka (s lyžičkou a kolieskom). Na páku sa nikdy nedáva podbradná retiazka ale remienok.

Podľa uzdenia vieme v akom stupni výcviku sa kôň nachádza. Začíname na bosale alebo na D-čkovom zubadle. Podľa skúseností jazdca a trénera, ktorý obsadá daného koňa sa bosal ztenšuje a postupne prechádza na dvojité uzdenie - pákové a bosalitu (najtenší bosal).

Bezzubadlové uzdenie

Jednoduché hackamore (bosal) – pozostáva z bosalu a mecate. Bosal je nánosník s dvomi bočnými ramenami, ktoré sú spojene pod bradou koňa uzlom. Na ramena sa uviaže povraz z konskej srsti (mekate). Jedna časť mekate slúži ako oťaže a druha ako vodítko. Správny bosal musí mať dve protichodné vlastnosti. Na jednej strane musí byt elastický, pružný a na druhej musí držať tvar. Jediný materiál, ktorý spĺňa tieto vlastnosti je surová koža. Ak je na ohlávke bosalu podhrdelník (kovbojskom názvosloví nazývaný fiador), tak je to preto aby koňovi bosal držal v jednej línií, no to nieje potrebné. Kon uzdený bosalom by nemal byť vedený priamo ale neck reiningom. Preto je dôležitý materiál z ktorého je mekate. Ostré krátke konce koňských vlasov, trčiace z upleteného povrazu totižto zosilňujú účinok a kôň takýto povraz vníma viac ako hladké lano.

Mechanické hackamore (pakove) – nieje typické pre westernové jazdenie, má európsky pôvod a jeho pravé pomenovanie je vonkajšia páka. V dnešnej dobe ho skôr poznáme pod názvom hackamore. Používa sa aj v parkúrových sutažiach a je to veľmi ostré uzdenie. Lícne uzdečky su zakončené pevným nánosnikom s pákami, do ktorých sa môžu zapnuť jedna alebo dve vôdzky.

Oťaže

Skladajú sa z dvoch voľných častí. Väčšinou bývajú kožené (texaské oťaže). Sú aj jedno-dielné oťaže, tzv. barelove oťaže alebo spojené oťaže, ktoré prechádzajú do biča (romal = kalifornské uzdenie).
Slober straps - je to koža ktorou sa upínajú oťaže o zubadlo aby zjemnili tlak jazdca.

Sedlanie

Základom každého sedla je kostra, ktorá mu udáva pevnosť a základný tvar.
Podľa typu kostry delíme sedlá:

Kozlíkové – majú kostru tvorenú dvomi bočnými dielmi (bočnicami). Napríklad:
Westernové sedlo – je konštruované tak aby rozložilo váhu jazdca rovnomerne na chrbte koňa. Westernové sedlá majú tiež rozdelenie podľa svojho zamerania:

História wade sedla
V roku 1800s Aaron Wade kúpil sedlo v Deadwood. Výrobca tohto sedla je neznámy, ale Aaron ho jazdil mnoho rokov, kým nezomrel. V neskorich 30-tych rokoch jeho syn Clifford vytiahol sedlo a zistil, že je vhodné pre vela koní, ktoré v súčasnosti jazdí. Rodina Wadeho bola susedmi s rodinou C. Dorrance. Mladý Tom Dorrance bol týmto sedlom zaujatý. Počas nasledujúcich niekoľkých rokov Tom diskutoval s Waltom Youngmanom, ktorý bol dlhoročným výrobcom sediel, o spôsoboch, ako zlepšiť dizajn a prispôsobiť sa. Niektoré mierne úpravy sa vykonali na pôvodnom sedle Deadwood a výsledkom bolo sedlo štýlu Wade v roku 1940. (Keď sa pozriete na niektoré staré španielske sedlá Vaquero, môžete vidieť niektoré z týchto vplyvov v dizajne). Toto sedlo je nižšie ako ostatné s výraznou hruškou v prednej časti, ktorá umožňuje kovbojovi lano okolo nej omotať, potom spomaliť kravu , väčší priemer hrušky ich zachranil pred ich zlomením. Sedlo, ktoré sedí nižšie nad kohútikom koňa, spôsobuje menší tlak na chrbte koňa. Lýžiny boli širšie pre väčší povrch na chrbtoch koni, takže sedlo zostalo na svojom mieste lepšie a nemuselo byť pripevnené tak tesne a tiež sa lepšie prispôsobilo konským chrbtom a rozložilo hmotnosť jazdca. Hamley to chcel nazvať sedlo Dorrance, ale Tom, na jeho úkor, ho chcel pomenovať po svojom priateľovi Cliffordovi Wadeovi. Hamley vyrábal sedadlá Wade počas 40-tych a 50-tych rokov, s výnimkou troch rokov počas druhej svetovej vojny, keď prerušili prijímanie špeciálnych objednávok. Boli to vysoko uznávaní jazdci a ľudia si všimli, aké sedlá používajú. Sedlo Wade bolo synonymom pre Dorrances až do roku 1962, kedy Ray Hunt vstúpil do sedla Dalea Harwooda, mladého výrobcu sediel. Dale urobil nejaké upravy na sedlach a bol oboznámený s Dorrances a Wade štýly sedla, a Ray a Dalea sa snazili vyrobyť sedlo najpodobnejsie Wade sedlu. Nakoniec v roku 1968 spolupracovali s Waltom Youngmanom, ktorý mu pomohol učiť sa robiť Wade sedla. O niekoľko rokov neskôr Tom Dorrance povedal, že Ray Hunt ma zasluhu na popularizácii sedla Wadea a Dalea Harwooda za to, že dnes robí najviac autentické sedlo Wade. Ray a Dale sa vyvíjali a vylepšili na inom dizajne, ktorý sa nazýva wade Denny Hunt. Toto sedlo je veľmi podobne Wadeovi. Po menších zmenách, ktoré boli vykonané, aby sa zmestili modernému koni, bol označený ako Ray Hunt Wade.

Strmene

Strmene majú rôzny tvar podľa druhu sedla a podľa toho, akej disciplíne sa venuje jazdec. Napriklad: bell, oxbow, roper, contest, overshoe, deeproper, visia, cutter, atď. Veľa druhov strmeňov sa už nevyužíva alebo len minimálne. Všetky strmene majú byť tažké a priestranné aby nelietali okolo koňa a aby nezachytili nohu jazdca pri páde.

Podbrušník

Môže byť predný povrazový alebo zadný kožený. Líšia sa údržbou.

Podsedlovka

Najčastejsie sa používajú podsedlovky vlnené so showpadom, filcové podsedlovky so showpadom alebo neoprénové.

Podkovy

Kôň, s ktorým často predvádzame sliding stop, je podkutý špecialnými podkovami, ktoré sú širšie a dlhšie než bežné podkovy.

Sedlové tašky (brašne)

Pri ich vybere musíme mať na pamäti, že musia byť uložené tak, aby sa dali pripevniť putkami buď k straniciam sedla, alebo na zadný podbrušník, aby sa zamedzilo plieskanie o boky koňa pri jazde. Duffel bag (taška s pomenovaním podľa výrobcu) slúži na uskladnenie prikrívky, plašťa, rezervného oblečenia, atď.

Poprsník

Používame iba vtedy, keď sa koňovi kĺže sedlo dozadu, musíme dbať nato, aby nebol príliš vysoko, aby koňa neškrtil a aby nebol príliš nízko aby koňa neobmedzoval v pohybe. Poprsník a podchvostník využívame len v nevyhnutných prípadoch pretože obmedzujú jeho pohyb a zvyšujú pravdepodobnosť odrenia a otlačenia.

MOJE POLOŽKY Inzerát v bazári Novú Stajňu Novú Službu Novú Udalosť