Zlozvyky u koní
Kôň má schopnosť vnímať všetky zmeny, ktoré sa v jeho okolí dejú. Vedecky je dokázané, že kone sú senzitívne aj na počasie, alebo zmeny tlaku, obsah kyslíka, ako aj na žiarenia vo viditeľnom aj neviditeľnom pásme. Tomu zodpovedajú aj niektoré správania sa koňa, ako napríklad, keď je kôň nervózny, nepokojný, nezaujíma sa o prácu, odmieta chovateľa a jazdca. U koňa je vynikajúco zriadená opticko-motorická pamäť. Preto si dokáže spájať zážitky s daným miestom. Napríklad keď sa zľakne pri jazere v lese, tak si na to spomenie vždy, keď tam príde. Pravdepodobne sa zľakne znova, alebo keď pôjde okolo daného miesta bude veľmi opatrný. Tým, že je kôň hypersenzitívne zviera, tak sa dokáže výborne orientovať ale taktiež, si pamätá, že kde sa čo nachádzalo, alebo nenachádzalo.
Silné zážitky sa u koní ukladajú a zanechávajú trvalé pocity a dojmy.
Abnormálne prejavy v správaní sa nevyskytujú len u ľudí, ale aj u koní. Aj keď sa teda zvykne povedať, že na chybe nebýva kôň, ale človek. Je tam kus pravdy, pretože kôň si ten zlozvyk nejakým spôsobom vybudoval, či už z nudy, týrania alebo iného nesprávneho správania sa človeka k zvieraťu.
Zlozvyky ako také nie sú ochorením, ale negatívne ovplyvňujú prácu s koňom alebo výkonnosť koňa. Abnormálne správanie sa objavuje najmä u mladých koní, ktoré sú unudené, alebo sú aj v stáde, od ktorého sa kôň dištancuje. Zlozvyk sa môže naučiť aj v stajni od iného koňa.
O takomto nežiaducom správaní sa hovorí vtedy, keď sa opakuje a znevažuje prácu, výkon koňa, alebo aj kŕmenie.
V každej stajni a v každom stáde sa nájde kôň, ktorý má zlozvyk. Úlohou chovateľa by malo byť čo najskôr koňa zlozvyku odnaučiť, pretože sa môže ,,prenášať“ na iné kone.
Klkanie je vlastne hlasný prejav u koňa, ktorý vzniká tak, že kôň vtiahne hrtan dlhými svalmi krku späť a za hlasného klkavého šelestu nasáva vzduch. Robí to tak, že má podopretú hlavu o žľab alebo o ohradu výbehu, no často aj voľne bez opretia. Je to zlozvyk, ktorý vzniká z nudy, alebo od iného koňa. Klkanie je ťažké odnaučiť, na trhu je možné zohnať nakrčníky, ktoré by mali klkaniu zamedzovať. Niektorí chovatelia zvolia operáciu hrtana.
Tkalcovanie alebo inak aj hodinárčenie zvyknú kone robiť v stajni, keď sa nudia a majú veľa energie. Prejavuje sa tak, že kôň sa postaví a má rozkročené hrudníkové končatiny, s ktorými prešľapuje na mieste z jednej strany na druhú. Niektoré kone hodinárčia, keď sú v strese, alebo zažili zmenu, či už v aktuálnom prostredí alebo sa vymenili kone vo vedľajšom boxe. Pre také kone je vhodné zvoliť dostatok pohybu, lonžovanie a najlepším riešením by bol pasienok, kde sú aj iné kone.
Vzpieranie u koní sa prejavuje pri práci alebo aj v boxe. Kôň sa vzpiera pri uzdení, alebo prevádzaní. Pri jazdení môže odmietať jazdca, bráni sa uzdeniu, osedlaniu, zhadzuje jazdca, môže sa vytáčať na bok, pri jazdení a pod. Príčiny tohto zlozvyku zvyknú byť genetické alebo sa získajú pri nevhodnom zaobchádzaní s koňom.
Agresivita u koňa sa prejavuje aktívnym útokom voči iným koňom alebo chovateľovi. Agresivita je nebezpečný zlozvyk, môže sa prejavovať aj pri bránení si krmiva. Zlozvyk sa dá eliminovať alebo aj úplne odnaučiť dôkladným správnym zaobchádzaním s koňom.
Keď je s koňom zle zaobchádzané, tak zväčša sa to skôr či neskôr prejaví v jeho správaní. Kôň, ktorý má negatívnu skúsenosť so zaobchádzaním, zvykne hrýzť alebo kopať. Zlozvyky sa prejavujú skôr u koní, ktoré sú temperamentnejšie. Keď je ťažký charakter koňa dedične daný, málo kedy sa dá napraviť, preto sú takéto kone vyradené z chovu.
Plaché kone sa všetkého boja, nemajú dôveru v iné kone ale ani v ľudí. Je to dané psychickou slabosťou koňa, ktorý sa bojí všetkého, všade a vždy. Tento zlozvyk sa dá regulovať a napraviť tak, že sa koňovi dennodenne venuje jazdec, alebo chovateľ, ktorý mu dáva všetku pozornosť a starostlivosť.
Kone, ktoré hrabú prednými končatinami, sú väčšinou temperamentné, potrebujú viac pohybu. Zlozvykom je aj škrabanie si chvosta o plot alebo box. Ak sa nejedná o zdravotný problém, tak je to zlozvyk, ktorý sa ale ťažko odúča.
Zlozvyky sa môžu prejavovať aj pri jazdení a to napríklad, cúvanie pri nasadaní jazdca, uskakovanie do strany, vyhadzovanie hlavy, kývanie hlavy, vloženie až vzpieranie sa v oťažiach, trenie zubov o zubadlo, žužľanie zubadla, alebo hranie sa z jazykom, počas jazdenia.
Hlavnou zásadou pri zlozvykoch u koní je správne zaobchádzanie s koňom a dostatok pohybu. To všetko má prevládať nad používaním rôznych donucovacích prostriedkov.
Použitá literatúra:
Použitá literatúra:
Dušek a kol., Chov koní., nakladateľstvo Brázda, s.r.o., 2011 ISBN 80-209-0388-4
Flade a kol., Chov a športové využitie koní, Príroda, ISBN: 80 07 00252 9
Užívateľ môže pridávať položky (služby, udalosti) v mene stajne a zároveň aj vo svojom mene.