Zapriahanie koní
Na to, aby sme mohli začať zapriahať potrebujeme postroje. Príslušenstvo na záprah sa rozdeľuje podľa toho, aký záprah ideme vykonávať.
Kočiarový záprah alebo inak aj anglické zapriahanie sa vykonáva najmä na súťažiach. Na tieto záprahy používame klasický štýl záprahu, takže potrebujeme chomútový postroj s ohlávkou a oblúkový bič.
Vozový záprah je využívaný pri práci. Využíva sa to pre vozy, ktoré sa používajú na cestách a majú vhodné chomútové postroje, taktiež sa tu môžu používať aj poprsné postroje.
Poprsné postroje využívame, len do ľahkého voza a pre ľahké kone (Lipicany). K tomuto zapriahaniu patrí postrojová ohlávka s dvojitým kruhom alebo ľahké ohlávky a rovný bič.
Postrojová ohlávka s uzdou, chomút s pobočkami, malý podbrušník, podchvostník, prípadne nákrižník, spojovcí remeň to všetko musí obsahovať chomútový postroj.
Poprsný postroj má podobné časti ako spomínaný chomútový.
Poznáme rôzne typy zubadiel, tak ako aj pri jazdení tak aj pri zapriahaní, by mal pohonič rozoznať aké typy zubadla sú vhodné pre daný záprah.
Liverpoolska ohlávka, ohlávka vo forme lakťa, zubadlo v tvare V, zosilnená uzda, Buxtonová ohlávka a iné.
Pri chomúte slúži ako zubadlo postrojová ohlávka (najčastejšie Liverpoolska), tá má malé kruhy takzvané ohlávkové oká. Penový kruh sa nachádzajú ohlávkové výbežky, na ktorých sú dva alebo tri otvory. Do týchto otvorov alebo aj do penového kruhu sa zapánajú opraty. Na malých kruhoch zvykne byť hák podbradníkovej retiazky. Zubadlá v tvare V – sú vhodné pretože sa prispôsobia konskej papuli.
Zubadlo sa skladá zo zubadielka, ktoré môže byť lomené alebo nelomené.
Poprsné postroje
Tu sa zvykne používať rovný bič. Tu sa požíva uzdička s dvojitým kruhom. Zubadlové kruhy sa zapínajú o lícnicu. Používame mäkké zapnutie, kde zmiernime účinok zubadiel a vtedy sa oba kruhy zapnú na opraty. Zadná časť sa zvykne skladať len z podchvostníka končiaceho podchvostovou vložkou. Rozlišujeme tu ešte zapínanie v horskom teréne, kde by sa mala časť postroja skladať zo zadných zadržových remeňov.
Postroj pre jednozáprah
U jednozáprahu je namiesto chrbátika sedielko, ktoré je širšie ako chrbátik a na ňom nesie oje voza pre jednozáprah. Pri dvojkolesových vozoch musí byť pohyblivý nosný pás.
Keď kôň schudne alebo priberie vyžaduje sa zmena postrojov pre záprahy.
Zapriahanie
Skôr ako sa pohonič rozbehne zo svojim záprahom, musí všetko dôkladne okontrolovať. Je potrebné, aby si všimol kolesá, prednú časť voza, riadenie a brzdy. Následne si pripraví pri kočiar, všetko čo bude potrebovať, ak ide na dlhšie cesty mal by pribaliť aj kladivo, kliešte, povraz, lampáš a podobne.
Vyvádzanie koní, je najlepšie robiť vo dvojici. Keď sa vyvádzajú dva kone, tak pohonič privádza a uchopuje koňa sedlového a spolujazdec náručného koňa. K vozu sa privádzajú odzadu a postavia sa na svoju stranu vedľa oja.
Keď pohonič zapriaha sám, tak môže zapnúť opraty sedlového koňa na náručného, ale to v tom prípade ak sú kone kľudné.
Zapriahanie sa začína, keď sa zapnú vnútorné opraty. Pohonič sa postaví pred kone a najprv zapne vnútornú opratu sedlového koňa na zubadlo náručného koňa, tak aby hladká strana opraty bola obrátená k susednému koňovi. Toto umožňujú opačne pripevnené pracky na vnútornej oprate. Potom sa už vnútorná oprata zapne rovnako na koňa sedlového. Nasledujúcou fázou je zapnutie pobočkov náručného koňa. Pohonič najprv uchopí vonkajší poboček z chrbta koňa a upevní ho na brdce, potom zapína vnútorný poboček.
Keď sa zapriaha mladý kôň vedľa skúseného, vtedy sa samozrejme poboček zapína od skúseného koňa.
Koniec oprát je obrátený k vozu, tak aby ich pohonič mohol kedykoľvek uchopiť.
Pri jazde v meste a počas súťaží musia byť kone zapriahnuté nakrátko, tým pádom sa takýto záprah lepšie obracia a môže sa rýchlejšie zastaviť.
Opraty sa majú držať týmto spôsobom: ľavú opratu sedlového koňa drží medzi palcom a ukazovákom, pravú opratu medzi prostredníkom a prstenníkom. Vnútornú opratu náručného koňa drží spolu s vnútornou opratou sedlového koňa.
Pri temperamentných a mladých koňoch sa odporúča, aby tam boli stále dvaja, ktorý zapriahajú.
Dĺžka ľavej opraty ku koňom je o niečo väčšia. Pri každom druhu voza sa opraty predĺžujú inak. Pri poľovníckom voze alebo iných nízkych a veľmi nakrátko zapriahnutých vozoch treba opraty vytiahnuť o 20 cm ľavej ruky, pri rôznych kočiaroch o 40 až 50 cm.
Zaujímavosti:
- Prvé, dá sa povedať, že vozy sa vytvárali už v Egypte, no nedá sa to porovnať s kočmi, ktoré sa vyrábali v 18 a 19 storočí.
- Vozy používali vo vojnách. Koče používala šľachta, ale aj lekári a neskôr pošta. Každý koč bol určený na svoju prácu a príležitosť.
- Ak ste ešte nenavštívili múzeum kočiarov, tak by ste mohli využiť túto možnosť. Múzeum kočiarov Pavla Baláža sa nachádza pri Veľkej Lomnici. Oplatí si urobiť výlet.
- Pre informáciu, tento víkend chystá Národný žrebčín v Topoľčiankach dni Rozlúčka z letom, kde je možné previesť sa na kočiari pre Sissi, po zámockej záhrade.
Použitá literatúra:
Thomas Smith, Výcvik a chov koní, VYDAVATEĽSTVO - Knižný klub 2016, ISBN 9788024250670
Dušek a kol., Chov koní, nakladateľstvo Brázda 2011, ISBN 8020903884
Dušek a kol., Chov koní, nakladateľstvo Brázda 2011, ISBN 8020903884
Užívateľ môže pridávať položky (služby, udalosti) v mene stajne a zároveň aj vo svojom mene.