Rozhovor s Pari Spišákovou

1. Ahoj Pari, na začiatok ti chceme veľmi pekne poďakovať za to, že si súhlasila s rozhovorom. Ľudia, ktorí sa venujú jazdectvu ťa už určite poznajú ako jednu z najúspešnejších drezúrnych jazdkýň na Slovensku, no my aj naši čitatelia budeme veľmi radi keď nám o sebe čo to prezradíš.

Ja ďakujem že mám tu možnosť povedať pár slov o mojej práci s koňmi a o sebe.


Autor: Michael Gattiker

2. Klasicky ako u každého nám na začiatok prezraď niečo o sebe. Kde máš pôsobisko, ako dlho jazdíš, ako ťa vnímajú ostatní ?

Jazdím viac ako 30 rokov. Náš klub sa volá JK Equipolis (=equi ->kôň + polis ->mesto). Ako ma vnímajú ostatní? Dobrá otázka :), Dúfam že ma vnímajú ako jazdca s citom.

Autor: Tamara Hužvárová

3. Keď sme sa rozprávali pred týmto rozhovorom, vymenovala si mi niektoré tvoje kvalifikácie z Nemecka a Slovenska, ktoré, priznám sa, som si nezapamätal lebo zneli celkom honosne a komplikovane. Prezradíš nám aké to sú a k čomu ťa oprávňujú ?

Do Nemecka som šla prvý krát pred dvadsiatimi rokmi. Tam som pochopila, prečo sú Nemci takí úspešní v jazdeckých športoch. Majú disciplínu, ale majú aj systém. Aby sa mohol nejaký jazdec posunúť na vyššiu úroveň, musí absolvovať testy a skúšky. Celé to majú rozdelené na tzv. “medajle”. Podľa toho, akú medajlu máš, na takej úrovni môžeš pretekať, nie vyššie. Tie medajle dostane len ten, kto úspešne abslovuje daný kurz, niečo ako triedy na vodičskom preukaze. Keď som začala ja, boli 4 kurzy: Malý bronz, Veľký bronz, Strieborný, Strieborný so Zlatom. Malý bronz bola úroveň Z (drezúra a parkúr) Strieborný so Zlatom - úroveň TT (drezúra a parkúr, alebo len jedno z nich). No a Zlatý kurz neexistuje. Zlatú medajlu dostane len jazdec ktorý preteká na Grand Prix a dosahuje konkrétne výsledky. Carl Hester, Charlotte Dujardin a mnohí iní svetoví jazdci majú túto medailu pripnutú na frak. Kurzy majú praktickú časť, ale aj teoretickú. Na konci skúša komisia. Za tie roky pridali ešte jednu úroveň medzi stiebornym a striebornozlatým kurzom. Takže teraz je tých kurzov 5. Ja mám prvé 4 v drezúre aj v parkúre. Potom však prišli deti a iné povinnosti a už som nemohla ísť na záverečný kurz, ale plánujem si ho po rokoch doplniť. Tie kurzy trvajú 2-3 týždne a sú veľmi náročné. Tam neplatí to pravidlo “platíš tak dostaneš”. S tým “preukazom” môžem pracovať kdekoľvek vo svete ako profesionálny jazdec.

Z Anglicka mám BHS (britská jazdecká federácia) Horse Master Level 1, Horse Master Level 2 a Senior Horsemaster z TOCES (The Open College of Equine Studies).V Grécku som bola na kurz pre trénerov čo organizovala FEI (medzinárodná jazdecká federácia) a na kurz stavania parkúru.Na Slovensku som robila najprv kurz učiteľa jazdy a potom Tréner I.kvalifikačného stupňa.

4. Boli kone súčasťou tvojho života už od malička alebo si sa k ním dostala až v neskoršom veku ? Ako si sa k ním dostala a čím ťa ohromili ?

Začala som jazdiť keď som mala 4 roky. Rodičia asi mali zo mňa dosť, lebo od kedy som začala rozprávať, som chcela len kone. Moje hračky boli kone, kreslila som kone, rozprávky boli s koňmi. Jedného dňa sa rozhodli že mi ukážu koňa aj "naživo". Šli sme do jednej jazdeckej školy, aby som sa povozila na poníkovi. Od vtedy som neprestala jazdiť. Samozrejme, boli aj nejaké pauzy lebo ako rodina sme sa presťahovali veľakrát kvôli otcovej práci a nie vždy nám ostávali peniaze na tréningy. Preto som začala pracovať popri škole už v šestnástich rokoch a po siedmich rokoch som si z našetreného kúpila môjho vlastného koňa.

Koňom dávam všetko. Sú môj život a život bez nich si neviem predstaviť. Preto sa snažím neustále sa vzdelávať, aby som im dala to, čo potrebujú a aby ich výcvik a výživa boli správne. Pri koňoch neexistujú skratky a človek musí byt trpezlivý. Ja mám rada klasické metódy tréningu a vždy jazdím s úctou ku koňom.

5. Vieš nám v skratke popísať priebeh tvojej kariéry ? Kde si začínala a ako to došlo až tam, kde sa nachádzaš dnes ?

Začala som pretekať v roku 1996 v parkúre. Dlho som mala drezúru len ako tréningový doplnok. Až po čase som sa jej začala venovať viac a viac, hlavne keď som začala chápať jej podstatu. Ale aj teraz stále skáčem v rámci tréningu.

Stále som mala trochu ťažšiu cestu, lebo som si podvedome vyberala na prácu “problematické” kone. Tie kone ma naučili skoro všetko. Som vďačná za každého jedného. Nikdy som nemala “hotového” koňa. Za každým to bola len a len tvrdá drina. Napríklad môj prvý kôň, Lancelot, bol kočiarový kôň, ktorý nevedel cválať a bol dosť agresívny. Po nejakom čase chodil čisté parkúry do 110cm a v Grécku bol 3. najúspešnejší kôň v kategórii L v drezúre.

Jazdila som v Grécku, v Amerike, v Anglicku, v Nemecku a v Holandsku. V roku 2008 som sa presťahovala na Slovensko.

6. Ktorých pretekov sa momentálne zúčastňuješ ? Sú to tunajšie preteky alebo chodíš často aj mimo Slovenska ?

Mali sme veľa plánov na uplynulú sezónu, ale všetko sa zmenilo alebo zrušilo. Žiaľ, nie len kvôli covidu. Jack, môj mladší kôň, deň pred odchodom na MSR pre mladé kone, si niekde udrel nohu a bola opuchnuta. Vedela som, že nič vážne to nie je, ale nechcela som to riskovať a spôsobiť mu vážnejší problém, tak sme na poslednú chvíľu všetko zrušili.

G Star sa zranil vo výbehu v marci (je to veľmi veselý kôň) a rehabilitácia trvala príliš dlho. Keď boli MSR - asi týždeň pred, sme začali zase trochu klusať. Nemal dobrú kondíciu na také vážne preteky a preto sme nešli. Preteky sú stále, zdravie je len jedno.

Napriek tomu všetkému sme mali silný come-back! Posunuli sme sa o úroveň vyššie. Chceli sme ísť aj do zahraničia ale kvôli covidu sme nemohli. Stihli sme ale naše prvé CDI - medzinárodne drezúrne preteky s veľmi dobrým výsledkom (jedno 4. miesto a dve 5. miesta).

Jack sa nakoniec na preteky tento rok vôbec nedostal, okolnosti to nedovolili, ale v roku 2019 bol 3. na MSR mladých koní. Snáď budúci rok bude lepší pre nás všetkých.

7. Náš portál sa snaží trošku zlepšiť informovanosť o jazdectve na Slovensku, preto by som sa ťa chcel opýtať v čom vidíš zásadný rozdiel v organizovaní pretekov na Slovensku a v susedných krajinách ?

Organizačne nevidím nejaký veľký rozdiel. Organizátori na Slovensku sa veľmi snažia, aby bolo všetko tak, ako má byť, aj keď niekedy majú ťažké podmienky.

To, čo chýba, je počet pretekov v drezúre na Slovensku a hlavne na strede a východe. Pamätám si, že dávnejšie bolo aj 6 pretekov za sezónu na východe a teraz keď je jeden, tak sme šťastní. Dôležité je hlavne viac malých pretekov, základné kategórie od Z po S, aby sa deti a mladí jazdci mohli pravidelne zúčastňovať pretekov, takisto mladé kone, to je veľká škola, ktorá sa nedá ničím nahradiť.

8. Prezradíš nám niečo aj o tvojich miláčikoch ? Koľko ich máš a odkiaľ sú ? Aký najvyšší (pamätný) úspech si s nimi dosiahla ?

Momentálne mám 2 športové kone. Jack (oficiálne meno Junior) je 7 ročný valach, KWPN, po Jack Sparrow (Glock´s Johnson) a matka je po Florestan I. Je to taký maznáčik, všetci ho majú radi a chcú ho hladkať. Keď prišiel ako 4 ročný, vedel akurát klusať a cválať dookola. Teraz sa pripravujeme na úroveň ST.

G Star je 10 ročný valach, KWPN, po Wonderboy a matka po Gribaldi. On je zase veľmi vtipný...jeho nápady ma stále vedia rozosmiať. Veľmi ochotný, ale zároveň veľmi ťažko jazditeľný. Prvýkrát, keď som naňho sadla, nevedela som s ním prejsť ani jednu rovnú diagonálu a v cvale mi dovolil akurát tak pol kruhu! O cvikoch ani nehovorím...absolútne nič som s ním nevedela spraviť. V Holandsku šiel len pár pretekov do úrovne pod ST. Teraz sme spolu takmer 2 roky a na jeseň sme šli prvý krát Intermediate A (úroveň TT - príprava do Grand Prix).

Samozrejme, v mojej blízkosti je stále aj Winner’s Dream. Má 22 rokov, valach, Hannoverian, po Weltmayer. Bol 5.najlepší kôň na Slovensku a s ním som šla prvý krát na Majstrovstvá Slovenska. On bol asi najťažší kôň zo všetkých...milión problémov s ním bolo, ale skôr psychického rázu. Veľký kôň s krásnym pohybom, ktorý si kedysi musel zažiť svoje s netrpezlivými a tvrdými jazdcami. Rok a pol mi to trvalo, kým som ho dala dokopy. Dnes už nechodí na ťažšie preteky, ale jazdí stále veľmi aktívne, lebo to má rad.

9. Aký najvyšší (pamätný) úspech si s nimi dosiahla.

Úspech je pre mňa niekedy už to, že dokončím úlohu a hlavne keď ju jazdím tak, že som s tým sama spokojná a umiestenie je vtedy nepodstatné. Ale som športovec a v športe sú dôležité aj výsledky. Samozrejme ma poteší, keď príde aj nejaký úspech v oficiálnejšej podobe. Zatiaľ za najväčší športový úspech považujem to, že sa mi v uplynulej náramne skomplikovanej sezóne, cez to všetko, podarilo získať jedno víťazstvo v Inter A (TT), skončila som na druhom mieste v slovenskom drezúrnom rebríčku a G Star získal ocenenie drezúrny Kôň roka 2020.

10. Vieme o tebe, že si aj členkou drezúrnej komisie SJF. Vieš nám povedať čo táto pozícia zahŕňa a aké sú tvoje aktivity ?

Náš cieľ je pomôcť zlepšiť podmienky pre drezúru na Slovesnku. Sme veľmi dobrý tím, spoločne a otvorene riešime všetky problémy, ktorých žiaľ nie je málo, čo najlepšie vieme. Snažíme sa podporiť jazdcov čo najviac, ako sa dá - aj keď naše kompetencie sú značne oklieštené. Samozrejme, sme k dispozícii, keď niekto potrebuje s niečim pomôcť, napr. pri nahlasovaní pretekov, seminárov, školení, organizácií. Riešenie pravidiel, výnimiek a rôzne takmer každodenné drobnosti, s ktorými sa jazdci najčastejšie stretnú, keď sa vydajú na preteky a podobne.

11. Venuješ sa aj iným činnostiam okrem koní ? Čo tvoja rodinka, podporujú ťa ? Jazdí celá rodina ? Vedieš aj svoje deti k jazdeniu ?

Veľa času na iné činnosti neostáva. Jazdím svoje kone, trénujem pár ďalších jazdcov, nedávno som začala online tréningy a samozrejme starám sa o koníky. Môj manžel ma podporuje na 150%! Bez neho by som nebola tam, kde som teraz. Som veľmi vďačná, keď môže prísť so mnou na preteky, lebo je ako môj “mental coach”.

A áno, celá rodina jazdí! Ako inak ? Manžel jazdí pre radosť, nezaujímajú ho preteky. A tak to má byť. Preteky nie sú najdôležitejšia vec.

Sonia, moja dcéra, má 10 rokov. Začala jazdiť, keď bola ešte v brušku a odvtedy sa od koní neodlúčila, tak si to môžete skúsiť predstaviť.

A Janko, môj syn, ktorý má teraz 8 rokov, dlhšie nemal záujem, tak som ho netlačila, ale posledné 2-3 mesiace už jazdí častejšie a užíva si to, myslím že teraz tomu naozaj prichádza na chuť.

12. Tak ako u každého, koho spovedáme, sa opýtame aj teba – akú jednú radu by si dala jazdcom do jazdeckého života a čo želáš slovenskému jazdectvu ?

Neponáhľajte sa! Dajte koňom čas! Jazdenie je 95% v hlave a 5% je to, čo robíme. Jazdenie je umenie, ale aj sebaovládanie. Jazdec musí vedieť, čo kedy robí a prečo. Moja rada: vzdelávať sa, učiť sa, neustále sa snažiť o zlepšenia hlavne u seba samého. Ak mám s koňom nejaký problém, najskôr je potrebné hľadať riešenie v tom, čo má zmeniť alebo opraviť jazdec. U koňa hľadajme chybu nakoniec, samozrejme, pokiaľ nejde o nejaký zdravotný problém.

Ďakujem ti veľmi pekne za rozhovor a v mene portálu prajem všetko dobré v tvojej kariére, málo zranení a čo najlepšie úspechy ☺.