Používanie pomôcok pri jazdení

Každou hodinou jazdenia, sa jazdec učí, ako správne používať pomôcky. Základom jazdenia je ich používať s citom. Už len samotné sledovanie pohybov u koňa jazdcom je určitým znakom vyvinutého jazdeckého citu - taktu. 

Taký to jazdecký takt, sa zisťuje pri prechodných cvikoch, napríklad, keď dáme koňovi, pohov, tak má prepadnuté bedrá a jazdec tento pocit musí cítiť svojimi sedacími kosťami, ktoré sú pri takomto úkone nerovnomerne zaťažené.

Dá sa povedať, že takýto jazdecký cit, vieme určiť aj vtedy, keď ideme diagonálne zmeniť smer, v ľahkom kluse, presadneme na správnu nohu, bez toho, aby sme si to overili pozorovaním. Pri cvale sa bedrá majú pohybovať ako na hojdaní sa na hojdačke.

Vtedy sa dá hovoriť o tom, že sa uvolnilo svalstvo, kĺby a je tam daná vyváženosť. Ruka jazdca musí byť veľmi citlivá, preto je chybou ak je oťaž veľmi tvrdo používaná.

Zväčša je najlepším učiteľom sám kôň, a na jazdcovi je, aby vedel správne reagovať na ,,pripomienky" koňa.

Používanie pomôcok je dorozumievacím prostriedkom medzi koňom a jazdcom. Pôsobia na cit koňa, jeho sluch a zrak. 

Dorozumievacie prostriedky sú: tlak holene, sed jazdca, váha, bedrá, ruka spojená s oťažami a pyskom koňa, bičík, hlas (láskaví, karhaví, pískanie a podobne.), pri lonžovaní je to aj pohyb cvičiteľa a bič.

Pokiaľ chceme, aby kôň rozumel pomôckam, musia byť vo vzájomnom súlade s holeňou, sedom, rukou - to všetko pôsobí na anatomickú stavbu tela a taktieť na nervy koňa.

Jednoznačnosť pomôcok umožní zapriahnúť do činností vnímanie i pamäť koňa a znamená, že určitý výkon musí jazdec požadovať pomôckami pôsobiacími na mieste tela. Pomôcky, ale nemajú byť používané trvalo a tupo. Holene pôsobia v rytme pohybu na zadné nohy koňa. V oťažiach tak udržuje vnútorná holeň kmih a vonkajšia bráni zadku, aby ,,nevypadla" z obluku. Stisnutím holene nutíme koňa, aby odrazil lepšie zadnými nohami a ,,šľapal".
Oťaž je dôležitá, ako doplnok od ostatných pomôcok. Oťaž musí priamo vyplývať zo schopnosťou ísť s koňom. Ako pomôcky sa používa aj hlas, tieto pomôcky majú byť tiež v súlade s ostatnými pomôckami, aby kôň jednoznačne pochopil, čo mu tým hovoríme.

Tresty a pochvaly 

Pri tomto je dobré sa držať určitej zásady a to je: trestať čo najmenej a s rozvahou. 
Pretože, jazda na koni má byť láskavým a cieľavedomým poučovaním. Trest používame výlučne vtedy, keď kôň k tomu zadal vážnu príčinu. Tu sa odráža cit jazdca, kedy a aké pomôcky na trest použije. 
Trestať  je možné pritlačením holeňami, ostrohami, úderom bičíka na plece alebo holeň, polovičnou zádržou oťaže, cúvaním, prekrokom a podobne. 

Nikdy sa nemá trestať, šklbaním oťažami, pretože vtedy sa ničí vlastná práca jazdca a otupuje pysku koňa. 

Pochvaly sú veľmi účinným prostriedkom ku získaniu dôvery koňa a jazdca. Chváliť je možné pohladením koňa, podaním pamlsku so sedla, potľapkaním a vľúdnym hlasom.