Na slovíčko s horsemanom Jano James

Keď sa povie slovo western, všetkým ľudom okamžite napadnú divoké prestrelky, naháňanie na koňoch, dobytok, samozrejme kovboji a niekomu aj Winnetou. Keď už sme spomenuli ten dobytok, určité činnosti spojené s dobytkom ostali nezmené po stáročia aj keď ľudstvo technicky pokročilo. Nie všade na svete je možné využívať modernú techniku a preto ľudia stále využívajú na pomoc iný zdroj sily. Konskú silu. Pri práci na ranči, na obrovských planinách, kde je potrebné zabezpečiť si obživu sú stále osvedčenými pomocníkmi kone. Avšak, tieto kone musia so svojím jazdcom spolupracovať na sto percent, aby nedošlo k úrazom, práca bola efektívna a všetko prebehlo hladko. 

Približne takouto myšlienkou začal pred pár rokmi týždenný kurz človek, ktorého na Slovensku a v Čechách pozná veľmi veľa ľudí ako človeka s obrovskou dávkou trpezlivosti a ochotou pomôcť. Keď som sa chystal na kúpu svojho prvého koňa, nedalo mi a na odporúčanie známej som sa zúčastnil týždňového kurzu, ktorý mal názov Horsemanship s Jano James, aby som sa naučil základy skôr, ako si nejakého koňa kúpim. Keď som prišiel na kurz, privítal ma vysoký statný chlap v kovbojskom klobúku, ponúkol mi kávu a pýtal sa prečo som cestoval na tento kurz z takej diaľky. Od toho momentu som sedem dní od rána do večera nevedel odtrhnúť oči od toho, čo všetko tento chlap s koňmi dokáže. Každú chvíľu sa mi nad hlavou rozsvecovala žiarovka a známych "aháá" momentov ani nespočítam.

Jano James, známy pod pravým menom Ľubomír Kiš, je človek neobyčajný, ktorého len tak na ulici nestretnete. Vyzerá ako pravý americký kovboj, jazdí na tzv. truck-u F150 (anglické pomenovanie pre väčší pickup) a žije doslova v lese v drevenom príbytku. Má bohaté skúsenosti z rôznych medzinárodných podujatí - tzv. kliník, kde sa zúčastnil tréningov s celosvetovo známymi trénermi. Pôsobí na Slovensku aj v Čechách, kde ho volajú aby organizoval kurzy, alebo k problémovým koňom, alebo ku koňom, ktoré už boli na odpis a doslova do mäsa. Je jedno či človek jazdí westernovo alebo anglicky, základy práce s koňom sa odzrkadlia na ďalšom postupe v tréningu. Volajú si ho niekedy aj profesionálni jazdci ako napríklad drezúrna jazdkyňa Pari Spišáková, ktorú sme tu mali naposledy.

S Ľubom sme si sadli a on nám zodpovedal naše otázky o jeho živote a práci s koňmi.

1. Ahoj Ľubo, v prvom rade ti ďakujem veľmi pekne za to, že si súhlasil s rozhovorom. Verím, že napriek tomu, že ťa veľa ľudí pozná a v koňskom svete na Slovensku a v Čechách patríš k tým známejším, pokúsime sa čo to o tebe podozvedať.

Ďakujem za rozhovor. A chcem pozdraviť všetkých známych ktorý ma poznajú osobne alebo cez kurzy a súkromné kliniky.

2. Prezraď nám na začiatok niečo o sebe, určite vedieš zaujímavý život kovboja.

Myslím si že zaujímavý život skutočne mám. Mojim pôvodným povolaním je umelec a túto činnosť robím zhruba pol roka v Čechách. Druhý polrok žijem v Slovenských horách v zrube, kde nemám elektriku a tečúca voda je vedľa v potoku. Les je plný medveďov, jeleňov, sŕn, diviakov, líšok a všetkého možného.

3. Ako si sa dostal ku koňom a ako dlho už s nimi pracuješ ?

Prvýkrát som sedel v sedle na koni v jazdeckom klube Slávia v Košiciach za Hornádom v nafukovacej hale, kde ma doviedol môj spolužiak zo základnej školy Oliver Merva. Košičania ho určite poznajú ako dlhoročného trénera. Dá sa povedať, že pochádzam z rodiny koniarov. Môj dedo bol v Košiciach furmán, sestra predvádzala voltíž a neter Silvia Bebková jazdila parkúr. Kone sa prepletali celým mojím životom, či už na Muráni alebo v Zlatej Bani pri Prešove. Skutočne ma oslovilo jazdenie až príchodom westernu. Po kúpe môjho prvého koňa som sa začal venovať horsemanshipu. Navštevoval som kurzy, semináre, kliniky a potom to už išlo samo ako vlak do ktorého som nastúpil.

4. Vieme o tebe, že si horseman a venuješ sa horsemanshipu. Vedel by si nám tvojimi slovami predstaviť, čo to pre teba znamená a priblížiť čitateľom o čo ide ?

K tejto otázke môžem len povedať ze horseman určite niesom, aj keď sa venujem horsmanshipu. My Európania sa horsemanhip totiž musíme učiť celý život. Nieje to jazdecký štýl dokonca ani western. Je to skôr životná filozofia, určitý špecifický prístup ku koňom. Skutočný horsemani žijú v Amerike, narodili sa na rančoch sú najlepší z najlepších a nieje ich možno viac ako desať na celom svete.

 

5. Prezradíš nám od koho si sa horsemanship učil ? Kde si naberal skúsenosti ?

Zhruba v dobe keď mi nefungoval môj prvý kôň sa mi dostalo do rúk CD od Vaška Bořánka. Začal som s partiou koniarov navštevovať jeho kurzy, neskôr Milana Kovářa a nakoniec amerických horsemanov Bucka Brannamana, Martina Blacka alebo Bustera McLaury.Niekedy je mi ľúto že pri návšteve týchto kurzov je tak hrozne malo Čechov aj Slovákov.

Buck Brannaman	Martin Black
Buster McLaury	Andrea Mischianti

 

6. Ak by sa ťa niekto opýtal, čo ti kone v živote priniesli, čo by si odpovedal ?

Kone mi v živote preniesli v prvom rade poznanie, učenie, presnosť, ozajstný vzťah k prírode. Je to láska na celý život.

7. Čo považujes u koní za najdôležitejšie ? Čo sa snažíš pri každom jednom docieliť ?

Tak v prvom rade kone fungujú inak ako ľudia. Dorozumievajú sa inak, takže snažím sa s nimi komunikovať. Je to úplne jedno či je to žriebä alebo dvadsaťročný valach po športovej kariére. Komunikácia funguje stále. Kôň neklame, nevie čo je to nenávisť, faloš a čo to povie aj na svojho majiteľa. Takýto úvod je vždy, keď sa snažíme naladiť na určite frekvencie, dorozumievame sa priestorom a zistíme kde sa nachádzame.

8. Približne koľko koní si už za svoj život ,,opravil“ ?

Presný počet koní už nieje možné zistiť. Ale pamätám sa, že pred troma rokmi som hovoril na kurzoch, že som nakladal asi dvesto problémových koní do vozíka. Boli to kone ktoré sa nedali naložiť klasickým spôsobom poprípade boli pri prevážaní alebo nakladaní zranené. Považujem to za moju najväčšiu školu. Škola trpezlivosti a pokory a zároveň neopísateľný pocit uspokojenia a úľavy vo vozíku s koňom ktorý stál s hlavou dolu vedľa mňa spotený a podvolený. Vnímal som to ako víťazstvo mňa samého nad sebou nie nad koňom.

9. Vyskytol sa u teba niekedy kôň, ktorého si nedokázal napraviť ?

Vyskytli sa u mňa niekedy ľudia, ktorí sa nedokázali zmeniť.

10. Sú vždy problém samotné kone alebo platí u koní to isté – aký pán taký kôň ?

Jednoznačne to platí aký pán taký kôň. Kone toho prezradia veľa na svojich majiteľov. Veľa krát skončím prácu s koňom, napríklad po dvoch hodinách a presne poznám majiteľa, jeho chyby aj jeho zlyhania. Kone sú zrkadlom svojích majiteľov a nie vždy majú radi ten pohľad v zrkadle.

11. Čo by si na záver odkázal ľuďom – jednu cennú radu (vieme, že na tvojich kurzoch nimi len sršíš).

Je veľmi pekné keď majitelia svoje kone milujú ale musia ich zároveň aj vychovávať. Rozmaznaný, nevychovaný kôň nemá ľahký život.


Ukážku z jeho práce si môžete pozrieť v nasledujúcom videu

Ďakujem ti veľmi pekne za rozhovor a prajeme všetko dobré :)
Ak by ste sa chceli s Ľubom skontaktovať nájdete ho na FB - Horsemanship JJ James