Môj kôň je kľudný a psychicky vyrovnaný. Určite ?

Všetci chceme mať kone, pri ktorých sa budeme cítiť bezpečne.  Kone, ktoré nebudú nervózne prestupovať, pri nastupovaní do vozíka nebudú klásť odpor a keď budú uviazané, tak sa ani nepohnú. A taktiež sa nebudú z ničoho nič ľakať „duchov“. A úplne najlepšie by bolo, aby boli aj tzv. „mojkacie“, aby preskočili aspoň metrový parkúr a nikdy nikoho nezhodili, nekusli, nekopli. Takéto kone sú asi najžiadanejšie hlavne pre začiatočníkov, lebo povedzme si úprimne, málokto cielene hľadá mladého neobsadnutého koníka, s ktorým sa bude musieť zaoberať dlhé roky (česť výnimkám).

Takéto kone sa predávajú väčšinou z druhej až z tretej ruky s rôznymi pôvodmi a rôznymi popismi v inzerátoch. Určite to poznáte. Po základnom tréningu, nekonfliktný, kľudný, trošku tlačivý (je potrebné tlačiť silnejšie nohami, aby vôbec išiel, ináč zastaví resp. prejde z vyššieho vzruchu do nižšieho), ináč povedané lenivší. A presne tomuto sa budeme v článku venovať. Pretože nie je lenivý ako lenivý a nie je kľudný ako kľudný. Pravda môže byť niekde úplne inde a kôň nemusí ukazovať svoju pravú tvár.

Čo nás čaká v článku:

• Zaujímavé informácie o časti nervovej sústavy k tejto téme a podobnosť s ľuďmi
• Teória Polyvagal
• Trauma u koní a ako sa prejavuje
• Ako riešiť traumu

Zaujímavé informácie o časti nervovej sústavy k tejto téme a spojitosť s ľuďmi

Ako možno niektorí viete, nervová sústava u cicavcov má dve hlavné časti – sympatický nervový systém a parasympatický nervový systém.

Parasympatický nervový systém (PNS) možno označiť ako "nerv pokoja", keďže slúži metabolizmu, regenerácii a tvorbe telových rezerv. Stará sa o pokoj, oddych a šetrenie sa.

Sympatický nervový systém (SNS) je zodpovedný za zvýšenie výkonu organizmu a je aktívny pri útočnom alebo únikovom správaní, alebo pri výnimočnej námahe.

My sa budeme dnes venovať časti PNS, ktorej sa v poslednom čase dostáva viacej pozornosti. Volá sa blúdivý nerv (lat. Nervus Vagus) a je to hlavná časť PNS. Tento nerv je veľmi dlhý nerv, ktorý majú ľudia aj kone spoločný (s rôznymi evolučnými zmenami), no zohráva rovnakú úlohu u oboch druhov. Názov blúdivý dostal preto, lebo “blúdi” cez celé telo, teda začína v mozgu a končí až pri panve - či už pri ľuďoch alebo pri koňoch. Tento nerv prenáša informácie o bolesti, dotyku, teplote v hrdle a vnútornom a vonkajšom uchu a tiež z meningov (časť obalu mozgu) zo zadnej strany hlavy. Prenáša informácie z vnútorných orgánov, ktoré sa nachádzajú v  krku, hrudníku a brušnej časti. Veľmi zjednodušene funguje ako obrovská diaľnica, kde si mozog vymieňa informácie s ostatnými orgánmi v tele.

Porovnanie Nervus Vagus u ľudí a koní

Teória Polyvagal

Slovo Polyvagal sa skladá z dvoch slov „Poly“ - veľa a „vagal“ – Nervus Vagus teda nerv, ktorý sme si popísali vyššie. S touto teóriou prišiel na svet Dr. Stephen Porges keď experimentoval s blúdivým nervom. Predtým, ako popísal túto teóriu, ľudia poznali prakticky dva stavy v našom a konskom nervovom systéme. Buď sme v strese alebo nie sme a nič medzitým nie je. A tu nastáva prelom. Zistil, že jedinec môže zároveň pôsobiť kľudne ale vnútro jeho tela je konštantne v napätí. Vysvetlíme si prečo.

V jeho teórii popísal, že okrem dvoch základných častí nervového systému je ešte aj tretia a tá sa volá systém sociálnych vzťahov. Z názvu už vyplýva, že je to časť, ktorá sa stará o to, ako jedinec komunikuje s prostredím okolo neho, v našom prípade - človek s človekom, človek s koňom, kôň s koňom. Táto časť zahrňuje aj záujem o okolie, zvedavosť a hravosť.

Hlavnou myšlienkou tejto teórie je, že jedinec sa nenachádza vždy len v jednom z týchto stavov ale jedna časť ovplyvňuje druhú. Systém sociálnych vzťahov umožňuje nadviazať kontakt, vymieňať informácie a podľa nich aktivovať reakcie. To znamená, že sa prelína so sympatickým nervovým systémom, ktorý mu pomáha reagovať, vyjadrovať pocity, myšlienky – či už dobré alebo zlé, aktivuje telo na obranu alebo útek. Ak však rôzne vplyvy spôsobujúce stres, či už vonkajšie alebo vnútorné, dlhodobejšie neodchádzajú, alebo sa dokonca zvyšujú, nervový systém môže povedať „DOSŤ! TOTO JE NA MŇA PRIVEĽA, VYPÍNAM SA, ABY SOM PREŽIL“. Zapne tzv. núdzový režim a zaobalí celý preťažený sympatický stav do parasympatického stavu – teda do kľudového režimu. Čiže jedinec bude pôsobiť, že už mu ten stres nevadí, tvári sa, že je všetko v poriadku a bude vás presviedčať, že je v kľude. Čo sa však odohráva v jeho tele, je zvýšenie kortizolu (stresový hormón), ktorý sa neprejavuje navonok, no jedinec pociťuje vnútorné napätie a to môže pôsobiť napríklad na jeho trávenie a zvýšený krvný tlak. Jedinec ani neprejavuje žiadne alebo malé emócie. Buď nepodáva maximálny výkon, pretože jeho telo „zamrzlo“ a robí niečo len ako stroj a môže pôsobiť lenivo, alebo práve naopak jeho fyzická a psychická aktivita je tak vysoká pri určitých činnostiach, napr. pri jazdení, že ich dokáže robiť až do úplného vyčerpania a kolapsu. Má pocit, že tým „unikne“ od vnútorného nepokoja, ktorý nevie z jeho vnútra odísť. Taktiež sa v tele odohráva boj medzi sympatickou a parasympatickou vetvou, pretože sympatická chce vyjsť opäť na povrch ale parasympatická jej v tom bráni. Takýto stav sa nazýva zmrznutie. Príklad z praxe – kôň sa musí niečo nové naučiť ale zatiaľ tomu nerozumie no je naňho vyvíjaný stále väčší a väčší tlak. Kôň celý stuhne a nevie čo má robiť, pretože čokoľvek urobí, očakáva, že príde niečo horšie - cúvanie = trest, na zadné nohy = trest, hrabanie = trest, hádzanie hlavou = trest, bude stáť = trest a dopredu nepôjde lebo sa bojí neznáma.

Čiže ak to všetko zhrnieme, všetky tri časti sa navzájom ovplyvňujú a naraz môžu byť aktivované. Systém sociálnych vzťahov je ovplyvnený sympatickým nervovým systémom, ten je ovplyvňovaný parasympatickým nervovým systémom a ten znovu pôsobí na sociálne vzťahy medzi jedincami.

Základným kameňom pre všetky tieto stavy je trauma.

Trauma u koní a ako sa prejavuje

Tým, že sme si popísali Polyvagal teóriu, sme načrtli stav, v ktorom sa niektoré kone (aj ľudia) môžu nachádzať aj celý život. Ak hovoríme o traume, neznamená to len nejaký veľmi silný negatívny jednorazový emočný zážitok, napr. úraz vo vozíku. Trauma môže byť aj dlhodobé vystavovanie psychickému nátlaku, ktorý kôň nezvláda. Tak ako ľudia, aj kone majú od narodenia rôznu úroveň zvládania stresu. Niektoré sú odolnejšie, niektoré menej. Uvedieme príklad – pri výcviku, obsadaní alebo akejkoľvek inej činnosti je na koňa vyvíjaný tlak, aby niečo urobil, zvykol si na niečo, prekonal prekážku. Reakcie môžu byť rôzne, niektoré pochopia okamžite, niektoré potrebujú čas, niektoré veľmi veľa času. Často sa stáva, že pri koňoch, ktoré potrebujú veľa času, pretože ich nervový systém danú informáciu nevie rýchlo spracovať, sú cez danú vec „prekopané“, do vozíka „vtiahnuté“, pri starostlivosti trepané za „neposlušnosť“.

Tieto situácie neučia koňa uvoľniť sa keď zdolá prekážku, učí ho to neukazovať svoje pocity o danom probléme, pretože vie, že to nemá zmysel. Možno si poviete – no veď práve toto chcem nie ? On nič nerieši, ja si pojazdím a hotovo. Jazdenie už na prvý pohľad nemusí byť také aké by ste chceli. Prejavy traumy môžu byť, že je kôň lenivý. Musíte neustále používať pomôcky, aby vydal akú takú energiu ale neviete ju udržať a stále opadne. Tá energia tam však je, lenže vám ju neodovzdáva. Ak sa vaše snaženie o získanie energie zvyšuje, kôň môže v ojedinelých prípadoch "vybuchnúť" a prejsť do veľmi veľkého vzruchu. Taktiež v istých prípadoch môže kôň pod sedlom pôsobiť ako atómová bomba aj keď je jazdený každý deň. Zrýchľovaním a celkovo rýchlym dojmom sa snaží utiecť pred traumou, čo znamená, že má v pamäti uložené – ak spomalíš, dostaneš riadnu bitku a teda môže to vyzerať, že sa nikdy neunaví a je schopný cválať až do bezvedomia. Na druhý deň sa môže tréning opakovať a kôň bude pôsobiť rovnako, lebo jeho telo kvôli neustále zvýšenej hladine stresového hormónu kortizolu bude podávať výkon.

Taktiež kôň pôsobí roboticky, nikam sa nepozerá, ide tam kam mu poviete, možno bude aj sám stáť ale bude vyzerať v napätí a bude mu chýbať iskra do života.

Takéto správanie je aj z dlhodobého hľadiska nezdravé. Prejavy môžu byť aj z času na čas nevysvetliteľné koliky. Môžu nastať tráviace problémy kvôli vnútornému stresu. Kôň môže (tak ako človek) raz vybuchnúť ak sa dostane do situácie, kde je stimul tak silný, že sympatická vetva prerazí obal. Kôň môže vytryskovať, stavať sa na zadné, hodiť sa o zem, začne nekontrolovateľne vykopávať. Až vtedy veľa ľudí pochopí, že človek neovláda koňa ale kôň ovláda sám seba.

Ako riešiť traumu

Ak máte podozrenie na traumu, je potrebné začať od seba. Len zmena prostredia teda miesto ustajnenia niekedy nestačí. Je potrebné si vyhradiť dvakrát až trikrát viac času ako doteraz. Začnite sledovaním koňa aj seba. Ako sa kôň aj vy správate pri bežných činnostiach ako je vodenie a čistenie ? Kontrolujte svoje staré zaužívané reakcie na „neposlušnosť“ a skúste danú situáciu popísať z pohľadu koňa. Sledujte jeho oči, nozdry, ústa, uši. Všetky tieto časti vám prezradia v akom stave sa kôň nachádza. Nezabúdajte, kone nevedia robiť veci napriek. Na to nemajú vyvinutú presne tú časť mozgu, ktorá je za to zodpovedná.

Oči a mrkanie - ak prestane mrkať, alebo mrká len raz za cca 10 sekúnd – je v napätí

Nozdry – sťahovanie nozdier, vyzerá to ako tik, ktorý sťahuje svaly nozdier – spracúva informácie

Papuľa – tiky v spodnom pysku, je možné pozorovať ako svaly hýbu pyskom – spracúva informácie

Uši – nasmerované mimo vás, sledujú okolie, snažia sa zachytiť nebezpečenstvo

Prežutie - mnohí považujú prežutie za akýsi prejav toho, že kôň pochopil čo od neho chcete. Možno na tom je trošku pravdy ale je to len malé percento. Prežutie znamená, že kôň sa prepol zo sympatického nervového systému do parasympatického teda do kľudového. Ak sa kôň dostane do situácie, ktorej nerozumie, vtedy nastupujú inštinkty a zapne sa sympatický stav a automaticky papuľa vyschne. Ak sa stavy prepnú, do papule začnú opäť prichádzať sliny a to môžeme pozorovať olizovaním a prežúvaním koňa.

Zívanie (bez predchádzajúcej fyzickej záťaže) – Hladina kortizolu klesá, kôň sa pri vás postupne uvoľnuje 

Všetky tieto indikátory vám pomôžu sledovať koňa v akom stave sa nachádza. Ak sa kôň nachádza v traume, oči, nozdry, papuľa a uši budú v napätí a budú prebiehať nervové vzruchy. Kôň takmer nikdy neprežúvne, lebo vnútorne sa nedokáže uvoľniť.

Riešenie existuje kombináciou dvoch hlavných pilierov pri liečbe traumy. Prvý je aplikácia 4 postupov vytvorených kanadskou psychoterapeutkou Sarah Schlotte, pri ktorých sa ľudský aj konský nervový systém cíti bezpečne - byť videný, byť počutý, byť precítený (zdieľať pocity) a byť chytený (patriť niekam). Druhý pilier je aplikácia novej metódy CAT-H (Constructional Approach Training for Horses) – Konštrukčný tréningový prístup pre kone, ktorá búra mýty o tom, že ak ideme otupovať koňa na nejaký predmet a on v danej chvíli ustúpi a my dáme predmet preč, tak sa kôň naučí stále ustupovať keď uvidí daný predmet. Viac však o týchto dvoch pilieroch sa dozviete niekedy nabudúce v inom článku, alebo aj skôr kontaktovaním autora článku.

Ak si myslíte, že váš kôň má traumu, skúste na začiatok využiť úplne jednoduché cvičenie. Postavte sa vedľa koňa na 15 minút a nerobte nič len stojte a sledujte ho (bez mobilu v ruke). Po pár minútach sa môžu dostaviť prvé signály vnútorného upokojenia sa. Ďalej môžete využiť cvičenie imitácie pohybu. Nechajte koňa na voľno vo výbehu alebo v kruhovej ohrade a niekoľko minút s ním kráčajte podľa jeho predných nôh a dostupujte v rovnakom poradí ako kôň. Ak zastaví, zastavte aj vy, ak sa otočí a nemáte dosť miesta, prejdite na druhú stranu a pokračujte. Po pár minútach sa môže stať, že kôň zastaví, pozrie sa na vás, môže prežúvnuť alebo urobiť veľký povzdych.

Riešenie traumy je dlhodobejšia záležitosť a nevyrieši sa za pár dní. Kôň vo vás musí získať dôveru, aby prejavil opäť svoje emócie. Dosť často sa stáva, že potom ako kone začnú dôverovať majiteľom a prejavia svoje emócie, začnú sa báť vecí, ktorých sa doteraz nebáli. Prečo ? Lebo sa to báli ukázať kvôli hrozbe, že príde niečo horšie – možno to poznáte z detstva – Prestaň revať lebo ti na to dám dôvod! V takomto prípade je potrebné pomaličky opäť kone otupovať, ale iným postupom ako doteraz (napr. spôsobom CAT-H). Váš kôň vám poďakuje, začne vás vítať pri ohrade a vy opäť uvidíte tú životnú iskru. Asi najväčším zážitkom, ktorí ľudia dosahujú pri liečení traumy u koní je, keď si z ničoho nič pri nich kôň ľahne na zem a ostane spať aj niekoľko hodín. Následne sa môže stať, že predtým neriešiteľné problémy sa zrazu vytratia.

Tento článok bol len špičkou ľadovca, ktorého sme sa dotkli, pretože táto téma obsahuje veľmi veľa vecí, ktoré sa dotýkajú nie len koní ale hlavne ľudí. No keď zmeníte pohľad na veci na ktoré sa dívate, veci na ktoré sa dívate sa zmenia - Wayne Dyer.

Zdroje:

Equusoma – Horse & Human Trauma Recovery – Polyvagal Theory

Warwick Schiller Performance Horsemanship – Matching Steps

Autonómny nervový systém

Evidence-Based Horsemanship – Dr. Stephen Peters & Martin Black

UNIBA - Nervus vagus